Zohratá pätica okolo neprehliadnuteľného Františeka Převorovského si svoje miesto na slnku vydobila talentom, pilnosťou a neodškriepiteľnou kvalitou. Art rock v kombinácii s freejazzom a postpunkom je prezentovaný ľuďmi na svojom mieste. Vedia to a sú v tom sakra dobrí. Do temných a zaujímavých zákutí ich umeleckých duší možno nahliadnuť vo fantastickom rozhovore Lucie Banákovej v ostatnom printe Full Moonu. Magické čítanie a poodhalenie Veločeta takmer na kosť. To, o čo tu ide, je usporiadať myšlienky o ich novom počine A Land Ridden by Darkness.
Nápady k nemu začali prekvapujúco vznikať už pred vydaním debutu A Man Asleep. Človeku by napadlo, že to všetko dozreje, párkrát sa prevarí a na svet vykukne pevné dielo. Ono to pevné dielo je, ale... vyvstáva príliš veľa otázok prečo.
Cover je dokonalý. Vraví, že príde stratená existencia do zapadnutého baru na pobreží. V prítmí na pódiu sa mrví pätica zvláštnych indivíduí, z toho jeden s kuklou na hlave. Ich hudbu asi nik nepočúva, ale dokonale vystihuje pocity strateného človeka, ktorý prišiel k drinku premýšľať o tom, ako ďalej. Vypočuje si ich predstavenie a buď je šťastný, že niekto odhadol jeho pocity, alebo ho to vykopne preč s myšlienkou, že nie je tak zle, aby nebolo horšie. Temnota a neistota všade vôkol. Levitovanie medzi koncom sveta a svetielkom na konci tunela, aby však v skutočnosti ich živé vystúpenie presvedčilo každého, že ich to vlastne baví a vedia spraviť skvelý hudobný večer.
Tak v... číst dále
Zohratá pätica okolo neprehliadnuteľného Františeka Převorovského si svoje miesto na slnku vydobila talentom, pilnosťou a neodškriepiteľnou kvalitou. Art rock v kombinácii s freejazzom a postpunkom je prezentovaný ľuďmi na svojom mieste. Vedia to a sú v tom sakra dobrí. Do temných a zaujímavých zákutí ich umeleckých duší možno nahliadnuť vo fantastickom rozhovore Lucie Banákovej v ostatnom printe Full Moonu. Magické čítanie a poodhalenie Veločeta takmer na kosť. To, o čo tu ide, je usporiadať myšlienky o ich novom počine A Land Ridden by Darkness.
Nápady k nemu začali prekvapujúco vznikať už pred vydaním debutu A Man Asleep. Človeku by napadlo, že to všetko dozreje, párkrát sa prevarí a na svet vykukne pevné dielo. Ono to pevné dielo je, ale... vyvstáva príliš veľa otázok prečo.
Cover je dokonalý. Vraví, že príde stratená existencia do zapadnutého baru na pobreží. V prítmí na pódiu sa mrví pätica zvláštnych indivíduí, z toho jeden s kuklou na hlave. Ich hudbu asi nik nepočúva, ale dokonale vystihuje pocity strateného človeka, ktorý prišiel k drinku premýšľať o tom, ako ďalej. Vypočuje si ich predstavenie a buď je šťastný, že niekto odhadol jeho pocity, alebo ho to vykopne preč s myšlienkou, že nie je tak zle, aby nebolo horšie. Temnota a neistota všade vôkol. Levitovanie medzi koncom sveta a svetielkom na konci tunela, aby však v skutočnosti ich živé vystúpenie presvedčilo každého, že ich to vlastne baví a vedia spraviť skvelý hudobný večer.
Tak v čom je problém? Dve pecky, Velvet Wings a Her Golden Angle sú schované v druhej polke albumu. Zaradením jednej do prvej polovice a druhej do druhej polovice by album mal stálu iskru a neutápal sa toľko v atmosfére nicoty. Bolo by to osviežujúce a žiadna strana by nestratila na svojom čare. Skladby sú zbytočne krátke. Do troch (a niečo) minút sú vtesnané motívy, ktoré by bolo možné rozvíjať dlhé minúty a neminuli by sa. Pri živáku ten priestor býva, ale na albume je to zbytočne zastavené (Weird Mass, Wanderers of the Dark). Nedopovedané vety, hlboký nádych, ale zbytočný. Výdych je okamžitý a energia minutá.
Veločetu pristane úsečná basa, z ktorej ide osviežujúca energia napriek celkovej temnote albumu. Je však použitá žalostne málo. Rovnako, ak nie viac, to platí o saxofóne. Ten je v ich podaní nadpozemský, neskutočne pasuje do atmosféry celého diela, dvíha zo stoličky a jeho sound je vánok s blahodárnymi účinkami – ale je ho tam ešte menej ako šafránu. Převorovského terénne nahrávky (šum mora, hluk mesta) nefungujú správne. Zostáva pocit, že sú nesprávne umiestnené. Hluk mesta a šum mora mohol desku otvárať i zatvárať. V takej konštelácii mohla byť A Land Ridden by Darkness použitá ako podobenstvo reálnej hospody. Táto nevyužitá možnosť necháva na jazyku, resp. v uchu trpkú príchuť.
Vôbec sa nedá sa povedať, že Vellocet Rolls spravili zlý album. Ale je ako drahý diamantový náhrdelník namaľovaný na historickom obraze, avšak ležiaci roztrhnutý na stole. Za ním pózuje smutná dáma. Dôvody roztrhnutia pozná len on, ostatní sa domnievajú¨, prečo sa tak stalo. Druhý počin Vellocet Roll má svoje chyby krásy, je však inšpiratívny, omámi, núti k premýšľaniu, vzbudzuje predstavivosť a diskusiu. A umenie je predsa aj o tom.
76.36%
Komentáře