„How much do I love you?“ Odpovedí na milión spôsobov, dvanásť rokov na scéne a ešte stále snaha nájsť tú pravú. TV on the Radio sú jedna z mála kapiel, ktoré znejú ako paródia samých seba – a stále znejú sakra dobre. Zoznam žánrov nachádzajúcich sa v ich hudbe je príliš dlhý a zbytočný, pretože z piatich doposiaľ vydaných albumov znie každý inak. Najčastejšie ich kritici upracú do salóna indie rocku, ktorý je však pre nich veľmi malý, a tak v ňom pôsobia ako slon v porceláne.
Vytrhnutý rokenrol rovno od podlahy uhnetený melódiami ako od Bowieho na šialenej gospelovej jazde, vhodený do zvukového psychedelického katalyzátora. Ano, radšej si olízať lakeť, ako sa snažiť všeobecne definovať týchto afro-amerických kráľov. Okyptení rakovinou o basáka sa po troch rokov vracajú sršiac optimizmom a všetko sa zdá byť jednoduchšie, jasnejšie. Predchádzajúce albumy boli väčšinou presýtené množstvom elektronických a rockových zaujímavostí, nový aj po opätovnom počúvaní nerastie. Plošnosť je spôsobená zjednodušením a zameraním sa na vokálnu stránku skladieb. V zastúpení nezameniteľného hlasu Tundeho Adebimpeho to nemusí znamenať ochudobnenie, ale bez zvukových experimentov znie tradične produktívna továreň na energiu ako poháňaná stacionárnym bicyklom. Nahrávka začína slušným rozbehom Quartz a vhupne rovno do strašidelnej atmosféry Careful You, ktorá pulzuje masívnymi elektronickými plochami. Najradšej by som ostala pri tejto skladbe a dopodrobna... číst dále
„How much do I love you?“ Odpovedí na milión spôsobov, dvanásť rokov na scéne a ešte stále snaha nájsť tú pravú. TV on the Radio sú jedna z mála kapiel, ktoré znejú ako paródia samých seba – a stále znejú sakra dobre. Zoznam žánrov nachádzajúcich sa v ich hudbe je príliš dlhý a zbytočný, pretože z piatich doposiaľ vydaných albumov znie každý inak. Najčastejšie ich kritici upracú do salóna indie rocku, ktorý je však pre nich veľmi malý, a tak v ňom pôsobia ako slon v porceláne.
Vytrhnutý rokenrol rovno od podlahy uhnetený melódiami ako od Bowieho na šialenej gospelovej jazde, vhodený do zvukového psychedelického katalyzátora. Ano, radšej si olízať lakeť, ako sa snažiť všeobecne definovať týchto afro-amerických kráľov. Okyptení rakovinou o basáka sa po troch rokov vracajú sršiac optimizmom a všetko sa zdá byť jednoduchšie, jasnejšie. Predchádzajúce albumy boli väčšinou presýtené množstvom elektronických a rockových zaujímavostí, nový aj po opätovnom počúvaní nerastie. Plošnosť je spôsobená zjednodušením a zameraním sa na vokálnu stránku skladieb. V zastúpení nezameniteľného hlasu Tundeho Adebimpeho to nemusí znamenať ochudobnenie, ale bez zvukových experimentov znie tradične produktívna továreň na energiu ako poháňaná stacionárnym bicyklom. Nahrávka začína slušným rozbehom Quartz a vhupne rovno do strašidelnej atmosféry Careful You, ktorá pulzuje masívnymi elektronickými plochami. Najradšej by som ostala pri tejto skladbe a dopodrobna rozoberala každú zmenu jej skupenstva, pretože nasledujúce rádiovky sú popom tak oslabené a presiaknuté, že je veľmi ťažké z nich vydolovať kvalitnú esenciu.
TV on the Radio sa nikdy netvárili ako transcendentálni bádatelia a ani to nebolo potrebné, pretože ich energia kulminovala bez zbytočných okolkov. Nový album, presnejšie jeho druhá polovica, má príliš veľa slabých článkov na to, aby fungoval ako celok. „This is the ride of your life/ and it goes all day all nigt...“ znie príliš trúfalo na skladbu, ktorá napriek frajerskému názvu Ride má drajv pomalého okruhu na trojkolke okolo baraku.Prosto zámer je jasný, ale míňa účinok, pretože sa sústredí len na svoj cieľ vyčnievajúci z textu ako päsť na oko bez zaujímavého hudobného sprievodu. V duchu „žijeme len raz, práve tu a teraz“ pokračuje i skladba Right Now opäť bez nakopnutia.
Motor môže naskočiť pri Happy Idiot a frčať na chytľavých riffoch s pichľavým refrénom. TV on the Radio sa nikdy netajili svojou láskou k punku a jeho koreňom, a tak sa i na novom materiálu nájdu skladby ako Winter a Lazerray, ktorými sa snažia vydymiť sladkú atmosféru. Seeds je ňou však nasiaknutý skrz na skrz a odpoveď na otázku How much do I love you? môže byť pri prijatí poslucháčmi celkom rozhodujúca. Láska môže byť bezhraničná, hľadajúca namiesto chýb klady a naopak, alebo končiť na prahu prázdnoty. Popová pustatina s malým počtom oáz potrebuje veľa lásky.
Recenze vyšla v časopise Full Moon #44.
Komentáře